Sovietsky spisovatelia Iľja Iľf (1897 - 1937) a Jevgenij Petrov (1903 - 1942) svojimi románmi Dvanásť stoličiek a Zlaté teľa natrvalo zakotvili v slovenskej prekladovej literatúre, takže ich netreba osobitne predstavovať. Výberom z ich krátkych próz chceme dotvoriť celkový profil autorov, ukázať, ako sa v rôznych etapách ich tvorby odrážali premeny sovietskej skutočnosti, ako sa menila funkcia humoru a satiry.
V poviedkach a fejtónoch, ktoré vznikali popri ich novinárskej práci, zosmiešňovali ľudské slabosti a nedostatky, všetko dožívajúce a prežívajúce, no hlavne to, čo brzdilo zdravý vývoj spoločnosti smerujúcej k socializmu. Ich smiech je veselý a bezstarostný, niekedy zlostný a bičujúci, ale vždy uzdravuje.
Dielo Iľfa a Petrova patrí k najlepším vo svojom žánri v sovietskej literatúre, ostáva živé a aktuálne dodnes, lebo aj v nás a okolo nás je stále dosť toho, čomu sa treba zdravo smiať a vysmievať.